Vitajte na stránkach www.printovemedia.sk

Zrkadlo duše obrázok 1
Zrkadlo duše

Zmyslovými orgánmi - okienkami našej duše, pozorujeme sami seba a aj vonkajší svet, ktorý je veľkolepým pomocníkom na ceste k sebapoznaniu. Nie vždy je však pohľad do zrkadla potešujúci, nakoľko sú v ňom vidieť aj vlastné tiene.

Pre cestu uvedomenia si samých seba potrebujeme zrkadlenie vonkajšieho sveta. Ak človek zabúda integrovať to, čo vníma zvonka a podľahne lákavej ilúzii, že vonkajšok s ním nemá nič spoločné, osud začne jeho vnímanie pozvoľna obmedzovať. Vnímanie je predovšetkým poznávanie pravdy. Ak na to zabúdame, naše oči sa pomaly začnú kaliť. Ak naše zmyslové orgány prestávajú správne fungovať, nútia nás učiť sa počúvať svoje vnútro. Na očiach je vidieť pocity a nálady ľudí. Rovnako dobre je cez oči možné vidieť charakter a štruktúru osobnosti.

Krátkozrakosť a ďalekozrakosť
Najčastejšími poruchami zraku je krátkozrakosť a ďalekozrakosť. Pričom krátkozrakosť sa častejšie vyskytuje v mladšom veku a ďalekozrakosť v staršom veku. Je to prirodzené, pretože mladí ľudia vidia väčšinou len svoj úzky okruh a chýba im širší rozhľad. Staroba má obvykle od vecí väčší odstup. Podobne je to aj s pamäťou starých ľudí, na blízke deje si spomínajú podstatne horšie, no pre udalosti ležiace v ďalekej minulosti majú pamäť až obdivuhodne čulú a exaktnú. Krátkozrakosť poukazuje na  príliš silnú subjektivitu. Krátkozraký pozoruje svet zväčša cez vlastné videnie a pri určitých témach sa často cíti osobne dotknutý. Hovorí sa, že si dovidí len na špičku nosa a tento úzky obzor nevedie k sebapoznaniu. Jeho subjektivita vedie k trucovaniu, urážlivosti a podobným obranným reakciám. Krátkozrakosť nás núti zaoberať sa dôkladnejšie vlastnými záležitosťami, posúva ohnisko pohľadu bližšie k vlastným očiam. Uniká nám čosi, čo nechceme vidieť. Silu odporu vidieť seba takého akými sme určuje počet dioptrií. Ten umelo korigujeme náš osud.

Zrkadlo duše obrázok 2

Iné poruchy
Farbosleposť svedčí o nevnímaní mnohostrannosti a pestrosti života. Farboslepí ľudia vidia šedo a radi nivelizujú rozdiely. Zápal očných spojiviek upozorňuje na nejaký konflikt. Vedie k bolestiam, ktoré sa stlmia len vtedy, ak zatvoríme oči. A tak radi zatvárame oči pred konfliktami, nakoľko ich nechceme vidieť. K normálnemu videniu potrebujeme dva obrazy, aby sme veci mohli vidieť v celej mnohorozmernosti - zákon o polarite. Je potrebné vidieť dve hľadiská, aby sme pochopili jednotu. Ak nie sú osi pohľadu koordinované, škúlime. Teda na sietnici oboch očí vzniknú dva obrazy, ktoré sa neprekrývajú. Než by sme mali vidieť dva divergentné obrazy, mozog sa rozhodne jeden z nich radšej odfiltrovať a tak sme vlastne jednookí a obraz druhého oka už nie je nikam vedený. Vidíme všetko plocho, bez dimenzionality, kedy sa obvykle vytvára aj jednostranný svetonázor. Pri šedom zákale sa zakaľuje šošovka a tým aj pohľad. Vtedy človek prestáva veci vidieť ostro. Ostrosť je nahradená nejasnosťou, svet stratí svoju nebezpečnosť a schopnosť zraňovať. Vidieť nejasne znamená dištancovať sa od okolitého sveta, aj od seba. Šedý zákal je akousi žalúziou, ktorú stiahneme, aby sme nemuseli vidieť to, čo nechceme. Pri zelenom zákale - glaukom, stúpa vnútro očný tlak. Dochádza k výpadkom zorného poľa a k obmedzenému videniu - chorý pozerá na svet ako by mal klapky na očiach. Stráca rozhľad a vníma len určité výseky skutočností.  Ak naše zmyslové orgány prestávajú správne fungovať, malo by nás to podnietiť k zahľadeniu sa do svojho vnútra.

späť
Tvorba www stránok: www.nainternete.sk