Ochorenia srdca a ciev nevznikajú náhle, častejšie prichádzajú pomaly. Výstražným znamením býva angina pektoris, ktorú cítime ako bolesť na hrudi - vzniká na základe prechodného nedokrvenia srdcového svalu.
Zvieravá, pálivá bolesť za hrudnou kosťou, môže trvať niekoľko minút až niekoľko hodín a môže vyžarovať do horných končatín, ramien, malíčka, chrbta, sánky a do brucha. Pri nestabilnej forme trvá bolesť dlhšie, objavuje sa častejšie a je prudšia. Príčin je mnoho a väčšinou súvisia s nesprávnymi stravovacími návykmi, fajčením, zníženou fyzickou aktivitou, zvýšeným psychickým stresom, vysokou hladinou cholesterolu a iných tukov v krvi, vysokým krvným tlakom, aj vďaka ochoreniam ako sú cukrovka, obezita či trombóza. Prejavy ochorenia sú výraznejšie, keď sú požiadavky na dodávku kyslíka vyššie ako je samotná kapacita celého systému, ktorý privádza kyslík k jednotlivým orgánom. Takýto stav, kedy dochádza k zhoršeniu prekrvenia nazývame ischemická choroba srdca.
Cievy
Dôsledkom postupného ukladania tuku a ďalších látok vzniká ateroskleróza, čo je kôrnatenie ciev - degeneratívne ochorenie cievnej steny a ciev. Kôrnatením sa zužuje vnútorný prierez cievy a súčasne sa poškodzuje vnútorná povrchová vrstva - endotel. Vzniká aterosklerotický plát. Pri náhlom zvýšení spotreby kyslíka, nedôjde k zvýšeniu prietoku v tepne a vznikne nepomer medzi nárokmi a skutočnou dodávkou kyslíka. Vznikne kritický stav, ktorý sa najčastejšie prejavuje pri fyzickej námahe, pri rozčúlení, v chladnom prostredí, pri zvýšení krvného tlaku, pri zvýšení pulzovej frekvencie a tiež pri fajčení. Inou, veľmi vážnou komplikáciou je prasknutie aterosklerotického plátu, ktorý sa nečakane uvoľní a uzavrie celú cievu, čím preruší dodávku krvi pre konkrétny úsek svaloviny srdca. Ateroskleróza sa však môže prejaviť na hociktorom mieste ľudského organizmu, nie je výhradným ochorením súvisiacim s ochorením srdca. Tak dochádza k mozgovej cievnej príhode - infarkt mozgu, alebo k závažnému ochoreniu dolných končatín.
