Keby sme nemali pamäť, neboli by sme schopní prijímať, uchovávať a následne si vybavovať to, čo sme sa dozvedeli alebo zažili. Len vďaka pamäti máme informácie, ktoré sa týkajú nášho vnútorného a okolitého sveta.
Informácie sú zaraďované do určitých štruktúr, ktoré priebežne na seba pôsobia. Môžu sa zovšeobecňovať, spájať ale aj „zakonzervovať“. Pamätanie si informácií ovplyvňuje mnoho skutočností. Emócie, inteligencia, vek, kondícia, cvik alebo druh pamäťového obsahu. Zabúdanie nie je jednoznačne výsledkom chorobných procesov. Ide najmä o prirodzený jav, ktorý zabraňuje zamoreniu psychiky nepotrebnými informáciami. Každý jedinec má niekoľko druhov pamätí.
Ultrakrátka pamäť
Tento druh pamäti sa označuje aj ako senzorická, čiže pozorne a citlivo vnímaná pamäť zrakom aj sluchom. Ultrakrátka pomäť trvá od desatiny sekundy po sekundu. Jednotlivé podnety pôsobia na receptory, kde dochádza k prvej selekcii podnetov. Vďaka ultrakrátkej pamäti je nová informácia v receptore určitý čas držaná s tým, že môže, ale aj nemusí, byť následne prevedená do krátkodobej pamäte.
Krátkodobá pamäť
Naša pozornosť môže byť súbežne zameraná na päť až deväť prvkov. Kapacita krátkodobej pamäte je limitovaná týmto počtom. Ak je kapacita obsadená, potom novo prijatá informácia zákonite vytlačí jednu z prítomných informácií. Ak nechceme, aby sa „stratila“, musíme ju priebežne opakovať. Týmto postupom sa informácia prenesie do pamäti strednodobej. Účinnejšie než mechanické opakovanie je zaradenie informácie do už existujúcich poznatkových štruktúr. Porucha krátkodobej pamäti sa môže prejaviť narušením chápavosti. Vtedy je vnímanie neúplné a spomalené, najmä pri spracovávaní nových informácií, ba môže byť na istý časový úsek aj úplne prerušené.
Strednodobá pamäť
Tento druh pamäti trvá roky. Dôležité je, či informácia vyvolá u príjemcu zodpovedajúcu emočnú odozvu. Ak emočný zážitok nebol dostatočne silný, pôsobí v celkovom procese zapamätania rušivo. Naopak, výrazne pozitívne v procesoch získavania a udržania nových skúseností pôsobí v mnohých prípadoch napríklad odmena a trest.
Dlhodobá pamäť
Sú udalosti, ktoré si pamätáme hodiny, dni, roky alebo celý život. To je prejav dlhodobej pamäte. Tento druh pamäte má svoj tzv. morfologický podklad, kde dochádza k zmenám na neurónoch. Obsahy dlhodobej pamäte sú dvojaké. Pamätáme si najrôznejšie skutočnosti a ich význam a pamätáme si aj najrozmanitejšie súvislosti a epizódy. Ak si ich uvedomíme a môžeme sa o nich vyjadriť, hovoríme o deklaratívnej pamäti. K dlhodobým pamätiam patrí aj procedurálna pamäť, napríklad schopnosť hrať na hudobný nástroj.
Poruchy pamäte
Všetko ma svoje dobré aj zlé stránky. A tak je to aj s pamäťou. Môže byť kvalitná, ale aj narušená - kvantitatívne alebo kvalitatívne. Ak je pamäť narušená kvantitatívne, prejavuje sa v poruchách chápania informácií, udržania a spätnej reprodukcie pamäťových obsahov. Pamäťová výkonnosť je nápadne znížená aj vtedy, ak jedinec prekonal úraz, trpí únavou, užil hypnotiká alebo omamné látky, no môže byť aj sprievodným javom určitých neurotických porúch.
