Problém s pamäťou má občas každý. Príčina môže byť v nedostatku spánku, prepracovanie alebo namáhavé, stresujúce obdobie. Vážnejšie je, ak človek zabudne, kde býva alebo keď si nemôže spomenúť na obsah dôležitého telefonického rozhovoru hneď, ako zloží slúchadlo.
Vo všeobecnosti panuje domnienka, že Alzheimerova choroba postihuje len seniorov, ale nie je to pravda. Aj keď medzi postihnutými sa najčastejšie objavujú ľudia nad šesťdesiat päť rokov, v desatine prípadoch sa choroba vyskytuje aj u ľudí medzi štyridsiatym a päťdesiatym rokom života. Dôvod, pre ktorý ľudia postihnutí Alzheimerovou chorobou nedokážu správne komunikovať sú nevratné zmeny v mozgových bunkách. Tie spôsobujú, okrem výpadkov a straty pamäte, aj dezorientáciu a neschopnosť robiť vedci, ktoré predtým bez ťažkostí zvládali. Symptómy začínajúcej choroby nie sú často zreteľné, a tak sa môže stať, že ich prehliadne aj praktický lekár. Pokiaľ návšteva u praktika nedá dostatočnú odpoveď na prejavujúce sa problémy s pamäťou, neváhajte vyhľadať odborníka.
Rizikové faktory
Vedci objavili dôvod, prečo je obezita rizikovým faktorom pre vznik Alzheimerovej choroby. Ak narastá podiel tuku v tele, zdvíha sa aj hladina jednej proteínovej zložky v krvi, ktorá je spojovaná s rozvojom tejto choroby. Zistilo sa, že obezita sama o sebe, u inak zdravých ľudí stredného veku, vedie k zvýšenej úrovni amiloidného peptidu, ktorý spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Úroveň amiloidu beta 42, ktorý vedie k vzniku zápalových fľakov na postihnutom mozgu, súvisí s BMI indexom a s podielom tuku v tele u mnohých sledovaných jedincov. Čím vyššia bola nadváha, tým vyšší bol výskyt amiloidu v krvi. Nebezpečný proteín amloid beta 42 sa rád ukladá v tukových vrstvách a u ľudí s nadváhou sa namiesto metabolickej premeny hromadí v tele a je potenciálnym problémom. Cukrovka a kardiovaskulárne ochorenia sú teda vedené ako rizikové faktory pre vznik Alzheimerovej choroby.
Alojz Alzheimer
Nemecký psychológ a neurológ Alojz Alzheimer sa preslávil hlavne štúdiom patológie nervového systému. Spolu so svojím kolegom Emilom Kraepelinom popísal príznaky presenilnej demencie a práve Kraepelin túto chorobu označil Alzheimerovým menom.
Alzheimer sa stal lekárom v roku 1887, po absolvovaní štúdia na univerzite vo Wurzburgu. Niekoľko mesiacov pomáhal duševne chorým ženám, aby sa následne stal lekárom v mestskom azylovom dome pre duševne chorých vo Frankfurte nad Mohanom. Tu sa zoznámil s ďalším neurológom, s Franzom Nisslom, s ktorým založil odborný neurologický a psychiatrický časopis. V roku 1912 vážne ochorel pri ceste vlakom do Vratislavi, kde mal na tamojšej univerzite prevziať titul profesora. Zomrel o tri roky neskôr na zlyhanie srdca, vo veku päťdesiat jeden rokov.
